Jana stála pred svojim domom a čakala na Roba. Nikdy nemeškal, ale dnes akoby na ňu zabudol. Už sa chcela vrátiť naspäť do domu, nahnevaná a sklamaná, ale niekde vzadu na ulici zbadala jeho auto. Poslednýkrát si prehrabla rukou svoje gaštanové vlasy, aby vyzerala čo najlepšie a postavila sa na kraj chodníka. Robo zastal tesne pri nej, otvoril jej dvere a ona nastúpila dnu. Pobozkala ho a ani sa nestihla spýtať, čo sa stalo a prečo mešká, keď jej povedal: „ Prepáč miláčik, ale nemohol som naštartovať auto, musel som sa na to pozrieť.“

„ To je v pohode.“ povedala mu Jana a očami naznačila aby sa už pohli. Nemohla byť vonku dlho, išla totiž so svojím priateľom do neďalekého mesta na nákupy. Pýtate sa, kto je potom Robo? Jej láska. S priateľom už jej to neklape a Robo vniesol do jej života svetlo, šťastie a lásku. Čakala len na ten správny moment, kedy to svojmu priateľovi povie, a ona už bude môcť byť len a len s Robom, jej slniečkom. Vedela, že to čo robí nie je správne, ale nechcela svojmu priateľovi ublížiť razom, chcela sa najprv uistiť, že ho už nemiluje.



S Robom strávili spolu pekné dve hodiny, prechádzali sa, smiali, žartovali ale taktiež mysleli na to, ako to bude s nimi ďalej.“ Dnes mu to poviem, takto to už ďalej nezvládam, musím ho nechať ísť, nechcem ho už ďalej trápiť. Keby sa o nás dozvedel, jeho srdce by padlo na zem, zlomilo sa a už nikdy by ho neposkladalo žiadne dievča.“ povedala Jana smutne pri tom hľadiac niekam do diaľky. Robo sa na ňu pozrel, taktiež smutne, ale v jeho očiach bolo vidno, že už bude konečne len jeho a budú spolu konečne šťastní. Zaviezol Janu domov, aby ju mohol vyzdvihnúť druhý, ten, ktorého stále bral ako najväčšieho soka a protivníka, veď s ním jeho bublinka stále chodila. Pri rozlúčke mu Jana len povedala:“ Večer ti zavolám a ak budem stíhať, môžeš prísť. Ľúbim ťa zlatko. Pa.“. Robo sa na ňu usmial, zaželal jej veľa šťastia a odišiel. O pár minút prišiel po Janu jej priateľ, ten, ktorý jej pomáhal dlhé roky, ktorý sa p ňu staral a ktorý teraz nechápal, ako môže byť k nemu taká chladná.



V nákupnom centre Jana nerozmýšľala nad ničím iným, len ako mu to povedať čo najšetrnejšie, aby dokázal žiť ďalej, pretože vedela, že pre neho znamená celý svet a nebude ľahké zmieriť sa s tým. Nemohla už však takto ďalej žiť. Osud jej však podkopol nohy krutým spôsobom a všetky jej nacvičené slová vyšli nazmar. Pýtate sa prečo? Kým si Jana skúšala nejaké veci v kabínke, jej priateľ mal jej kabelku a obzeral si iné veci. Keď jej zapípal mobil a na displeji zasvietila 1 spáva prijatá, rozmýšľal, či má, alebo nemá. Rozhodol sa že si ju prečíta a potom vymaže, aby to Jana nezistila. Vedel totiž, že Janka neznáša, keď sa jej hrabe v súkromí. To čo si však prečítal ho zarazilo a sklamalo. Jeho srdce akoby prešlo stádo koní a jeho myseľ akoby sa strácala v čiernej tme. Pred očami sa mu vynárali a znovu strácali všetko ich spoločné zážitky a spomienky. Pýtate sa, čo stálo v správe? Písal jej Robo: Ahoj bublinka, dúfam že to si v pohode a že sa moc netrápiš. Držím palce aby to pochopil. Ľúbim ťa viac ako ktokoľvek iný. Pa.



Rozhodol sa že Jane o tejto správe nič nepovie. Nevedel čo bude robiť, chcel to nechať na ňu, možno sa prizná.. sám ale nevedel ako zareaguje, ak sa tak stane. Nasadli do auta a vyrazili domov. Janka si všimla, že s ním niečo nie je v poriadku, ale bola ticho. Myslela si, že z nej vycítil, že mu chce niečo povedať. Mýlila sa. Rozmýšľala nad tým, že ho pozve k nim domov a tam mu to všetko vysvetlí, rozmýšľala nad tým, ako vyobjíma Roba a ako sa nebudú musieť už skrývať. Jej premýšľanie však prerušili slová jej priateľa:“ Ak nebudeš moja, nebudeš žiadneho iného!!“ Jana zdvihla hlavu a pozrela sa svojmu priateľovi do očí, v ktorých videla neskutočný smútok ale zároveň zlosť. To bolo to posledné čo videla. Jej priateľ strhol volant a spolu s autom a ňou vrhol sa do priepasti, nad ktorou viedla cesta domov, za vytúžením šťastím. Obaja boli na mieste mŕtvi. Jej priateľ urobil to, čo spolu kedysi plánovali. A to, že budú spolu navždy, až do smrti.



Na Janinom mobile zapípala posledná správa: Miláčik, dúfam že si v poriadku. Teším sa na to, ako ťa vyobjímam. Budem stáť pri tebe. Ľúbim ťa.

Robo ani len netušil, čo sa stalo s jeho láskou. Sebecky si ju vzal ten, ktorý nezniesol ani len pomyslenie na to, že by patrila niekomu inému.